Školský klub detí

„Najnevyhnutnejšou vecou pre rozvoj dieťaťa je sústredenie. Dieťa, ktoré sa sústredí, je nesmierne šťastné...“

Metóda, alebo možno skôr spôsob výchovy je založená na pozorovaní potrieb detí pomocou vhodných pomôcok a prostredia tak, aby dieťa rozvíjalo svoj vlastný potenciál. Deti sú často priťahované predmetmi vo svojom okolí, prostredníctvom ktorých rozvíjajú vlastné schopnosti. Deti majú vlastnú hlavu a povahu, hoci sú závislé na svojich rodičoch, v istom zmysle potrebujú mať pocit nezávislosti, a to práve pri poznávaní sveta a učení sa novým schopnostiam.

Metóda spája pohybovú aktivitu s rozvíjaním intelektu, nakoľko dieťa spontánne siaha po určitej činnosti na základe istých vnútorných pohnútok. Dieťa sa na činnosť plne sústredí a popri tom sa učí. Má zamestnané ruky aj hlavu. Správnym pozorovaním dieťaťa možno odhadnúť jeho talenty a danosti. Tým, že sa dieťa venuje činnosti, ktorú si samo vybralo a dosiahne v nej úspech, motivuje ho to k ďalšiemu poznávaniu a sebadisciplíne. V prostredí, v ktorom sa dieťaťu nekladú prekážky jeho prirodzeným potrebám, môže prejavovať svoje prirodzené vlastnosti ako spontánny záujem o činnosť, poriadkumilovnosť, sústredenosť alebo sebaovládanie. Len ak máme bezprostrednú skúsenosť s určitou činnosťou alebo predmetom, sme schopní si informáciu zapamätať tak, aby zostala uchovaná. Informácie o okolitom svete získané prácou prostredníctvom zmyslov sú zárukou úspešného učenia.

Dôležité je odhadnúť správny čas pre ponúknutie určitej činnosti. Dieťa preto potrebuje byť vo vhodnom prostredí, ktoré mu v správnom čase určitú činnosť ponúkne. Mária Montessori venovala celý život tomu, aby vypracovala pedagogický systém založený na spontánnej a nezávislej aktivite dieťaťa.  Jeho aktivita je vyvolaná záujmom o konkrétnu činnosť, ku ktorej dieťa vedú isté vnútorné pohnútky. Tie môžu byť ukazovateľom smerovania dieťaťa v ďalšom živote. Základným pilierom výučbovej metódy je často citovaný výrok dieťaťa v škole:

„Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“